Návrat k športovému výkonu po zranení

Pre každého športovca, či už profesionálneho alebo amatérskeho je prioritou po každom zranení čo najrýchlejší návrat k športu. Avšak zo skúseností je potrebné povedať, že nie vždy je ten návrat ľahký a taký rýchly ako si pacient želá. Škála športových zranení je naozaj veľmi pestrá rovnako ako ich závažnosť. Od ľahkých distenzií (natiahnutie svalu), distorzií (podvrtnutie kĺbu) alebo kontúzii (pomliaždenie istej časti pohybového aparátu) až po závažné ruptúry (pretrhnutia), dislokácie (vykĺbenia) alebo fraktúry (zlomeniny), ktoré si často vyžadujú chirurgickú intervenciu.

Nech už sa vám stal akýkoľvek úraz je na začiatku potrebná dôkladná objektívna diagnostika, ktorá závisí od konkrétneho prípadu. Potom nasleduje nastaveniu liečebného procesu, kedy je veľmi dôležité dodržiavať jednotlivé fázy hojenia tkaniva a postupovať podľa závažnosti daného zranenia. Táto liečba musí byť jednoznačne spojená s adekvátnou rehabilitáciou. Práve v tomto bode je potrebné odlišovať konkrétneho pacienta – športovca, od bežného človeka.

Rehabilitáciu športovca by sme mohli rozdeliť na 2 základné etapy:

1. Etapa základnej rehabilitácie

kde sa zameriavame postupne na zmiernenie bolesti, zmiernenie opuchu, postupnému zvyšovaniu rozsahu pohybu v danom segmente a zvyšovaniu svalovej sily svalov, ktoré sú funkčne prepojené s daným segmentom. V tejto etape je nám veľmi nápomocná aj fyzikálna terapia, ktorá preukázateľne urýchľuje rekonvalescenciu.

• Lokálna kryoterapia – zmiernenie bolestivosti, zmenšenie opuchu, zvýšenie prekrvenia následne po aplikácii.
• HIL terapia – výrazná stimulácia metabolických procesov aj v hlbokých vrstvách, zrýchlenie regenerácie tkaniva.
• Magnetoterapia – celková metabolická stimulácia tkaniva , podpora hojenia.

Obrázok 2 Využitie lokálnej kryoterapie pri liečbe zranenia (zdroj: medella.sk)

2. Etapa špeciálnej rehabilitácie – reatletizačná fáza.

Po absolvovaní základnej rehabilitácie, kedy už prebehlo čiastočné zhojenie tkaniva, nie je prítomný výrazný opuch, je obnovený plný možný rozsah pohybu v danom segmente a je prítomná požadovaná svalová sila, musíme pristúpiť k príprave pohybového aparátu na športovú záťaž. Musíme si uvedomiť, že jednotlivé štruktúry v tele športovca sú nútené znášať oveľa vyššiu záťaž, ako je to u bežného človeka. Pre lepšiu predstavu si to môžeme asociovať, ako porovnanie pretekárskeho auta a obyčajného úžitkového vozidla, či už sa jedná o silu motora, pevnosť podvozku a podobne. Rovnako to funguje aj s telom športovca a bežného človeka. Z tohto dôvodu je nevyhnutné obnoviť pôvodnú funkčnosť a silu celého pohybového systému, ako funkčnú svalovú silu, svalovú koordináciu, dynamickú svalovú silu, proprioreceptívnu koordináciu a pod. A až následne začať s postupným návratom k špecifickým pohybovým vzorom typickým pre daný športový výkon a športovému tréningu.

Z vlastných skúseností môžeme potvrdiť, že veľké percento športovcov nedodrží adekvátnu rehabilitáciu po zranení a uponáhľajú svoj návrat k športovým výkonom. Následne pri podávaní športových výkonov pociťujú diskomfort, bolesť, ich výkony nie sú na nimi predstavovanej úrovni s tým následne prichádza frustrácia a hnev. V horších prípadoch dochádza k recidíve zranenia, kedy sa dané zranenie obnoví , alebo sa daná štruktúra poškodí ešte vo väčšom rozsahu.

Uvedieme si jeden (z mnohých podobných) prípadov z praxe:

Chlapec, futbalista, 17 rokov si na zápase podvrtol koleno. Po zápase navštívil doktora špecialistu, ten vykonal potrebné objektivizačné vyšetrovacie postupy, z ktorých mu bola diagnostikovaná parciálna ruptúra menisku, a predného skríženého väzu (ACL, LCA). Bol mu naordinovaný 6 týždňový kľudový režim, po ktorom absolvoval 2-3 návštevy u fyzioterapeuta. Po týchto rehabilitáciách necítil žiadnu bolesť v kolene mimo záťaže, mal plný rozsah pohybu v kolene, tak vyhodnotil, že sa môže vrátiť do tréningového procesu. Samozrejme už počas prvého tréningu pociťoval bolesti v oblasti kolena, slabosť v nohe , pocit nestability, ale tréner mu povedal, že to rozhýbe a rozcvičí. Po pár dňoch trénovania s bolesťami si znovu podvrtol koleno. Opäť navštívil doktora a po vyšetrení znela diagnóza: totálna ruptúra predného skríženého väzu a ruptúra zadného rohu menisku s nutnosťou chirurgického zákroku s dobou liečenia 6-8mesiacov.

Obrázok 3 Ruptúra predného skríženého väzu (ACL)

V tomto prípade stačilo aby pacient pokračoval v špeciálnych rehabilitáciách a správne nastavenom cvičebnom pláne a o pár týždňov odložil návrat na tréning, namiesto toho si nechcene predĺžil ,,dovolenku“ o minimálne pol roka. Pokiaľ aj vy nechcete skončiť podobne, obráťte sa na nás po akomkoľvek zranení veríme, že tých pár rehabilitačných sedení a týždňov cvičenia bez vášho obľúbeného športu obetujete, pre kvalitnú a optimálnu liečbu vášho zranenia.

Mgr. Bc. Kristián Strelčík